ISSN 2454-0846

Pomerne v nedávnom období bola zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS SR“) a prípravného tímu zloženého z odborníkov z viacerých oblastí verejnosti prezentovaná nová koncepcia vývoja právnej úpravy drogovej kriminality. Treba uviesť, že vo vývoji problematiky drogových trestných činov ide o ďalší významný krok v jej smerovaní.[1] V predkladanom článku si preto v niekoľkých poznámkach dovoľujem na predmetný návrh zákona reagovať a zaujať k nemu postoj. 

K problematickým aspektom aktuálnej právnej úpravy

Predovšetkým je potrebné uviesť, že súčasný stav právnej úpravy je z hľadiska viacerých faktorov nedostatočný a nejednoznačný, čo sa v praxi často negatívne prejavuje najmä v rozhodovacej činnosti súdov v Slovenskej republike. Uvedené súvisí najmä s problematikou zložitého posudzovania minimálneho množstva omamných látok a psychotropných látok, ku ktorému aktuálne znenie právnej úpravy nevyhnutne vedie, keďže pojmoslovie zakotvené v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) poskytuje orgánom činným v trestnom konaní a súdom len nejasné formulácie. V tejto súvislosti mám na mysli najmä pojem „obvykle jednorazová dávka“ použitý v § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení so slovným spojením „pre vlastnú potrebu“, ktorých zakotvenie nemá odraz v ďalších ustanoveniach zákona a neposkytuje dostatočné odpovede pri riešení jednotlivých trestných vecí. Dôsledkom aktuálnej právnej úpravy je stav, že v Slovenskej republike môže v niektorých prípadoch dôjsť k situácii, kedy dvaja rozdielni páchatelia môžu byť za prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky v rovnakom množstve či kvalite posudzovaní diametrálne odlišne (oslobodenie, odsúdenie), čo v žiadnom prípade nenapĺňa záruky právnej istoty deklarované už v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na margo uvedených problémov som už v minulosti reagoval[2] a dospel som k záveru, že jedným z možných riešení, resp. východísk tohto problému by mohlo byť stanovenie presného množstva omamnej látky a psychotropnej látky potrebnej na naplnenie pojmu „obvykle jednorazová dávka“ či už vo forme novely zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, príp. prijatím samostatného zákona pokrývajúceho túto problematiku. Z tohto dôvodu preto veľmi vítam a oceňujem iniciatívu rezortu spravodlivosti smerujúcu k čo najskoršiemu odstráneniu tohto dlhotrvajúceho a nevyhovujúceho stavu.

K navrhovaným zmenám drogovej legislatívy

Na tomto mieste preto považujem za potrebné poukázať na najpodstatnejšie zmeny, ku ktorým návrh novej právnej úpravy smeruje. Navrhovaná právna úprava sa z hľadiska formy napokon rozhodla ísť cestou prijatia samostatného zákona, ktorým sa má stať Zákon, ktorým sa ustanovujú definície a množstvá omamných látok a psychotropných látok a rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o drogách“), ktorý tak bude predstavovať úplne nový právny predpis upravujúci problematiku drogovej trestnej činnosti a vzťahujúci sa súčasne na vykonanie až dvoch ďalších predpisov, ktorými sú Trestný zákon a zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). 

Účelom navrhovaného zákona je teda snaha odstrániť doterajšie nejednoznačné posudzovanie jednotlivých prípadov a odlišnú rozhodovaciu činnosť súdov zakotvením presného množstva konkrétnej omamnej látky alebo psychotropnej látky (ďalej len „OLPL“), v rámci ktorého ešte konanie páchateľa nebude posudzované ako trestné, čo vyjadruje hneď ustanovenie § 1 predmetného zákona, podľa ktorého „tento zákon upravuje vymedzenie omamných látok a psychotropných látok, rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky a ustanovenie množstiev omamných látok a psychotropných látok a rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky na vykonanie ustanovení Trestného zákona a všeobecného predpisu o priestupkoch.“[3]

Pokiaľ ide o najpodstatnejšie zmeny, ktoré navrhovaná právna úprava prináša, z môjho pohľadu ich vnímam v nasledovných znakoch:

  • zmena terminológie,
  • rozšírenie členenia závažnosti jednotlivých skutkov,
  • zakotvenie rastlín a húb obsahujúcich OLPL a trestnosť ich prechovávania, pestovania a obchodovania s nimi,
  • zapojenie dvoch sankčných systémov súčasne.

Keďže, ako už bolo naznačené, doterajšie terminologické vyjadrenie neposkytovalo dostatočné riešenia pri posudzovaní množstiev jednotlivých OLPL, nová právna úprava tento koncept zásadne mení a prichádza s novým pojmom „nepatrné množstvo“ OLPL, ktoré následne dostáva svoje konkrétne hodnotové vyjadrenie pri jednotlivých OLPL uvedené v Prílohe č. 2 navrhovaného zákona. V záujme odstránenia rozporov preto dochádza k vyňatiu doterajšieho znenia § 135 Trestného zákona, ktorý doposiaľ obsahoval spomenuté problematické pojmy a jeho účelnejšiemu nahradeniu v podobe definície obchodovania s OLPL. Doplnené ustanovenie § 135a by v Trestnom zákone malo vyjadriť vzťah medzi novou právnou úpravou a zneniami príslušných skutkových podstát (§ 171 a § 172 Trestného zákona) a zakotviť tak reálnu využiteľnosť nového právneho predpisu pre účely vyvodenia trestnej zodpovednosti páchateľov.

Podstatnú zmenu možno vnímať aj v kontexte znenia jednotlivých skutkových podstát, ktoré podľa navrhovanej právnej úpravy dostávajú novú podobu. Najviac viditeľnou zmenou je zavedenie detailnejšieho členenia závažnosti jednotlivých skutkov, ktoré je vyjadrené početnejšou klasifikáciou hraníc relevantného množstva OLPL, a to formou zmien znení jednotlivých skutkových podstát zakotvených v Trestnom zákone. In concreto, Trestný zákon by vo svetle navrhovaných zmien mal obsahovať detailnejšie stanovenie hraníc neoprávneného prechovávania OLPL (§ 171 Trestného zákona), resp. neoprávnenej výroby, pestovania a obchodovania s OLPL (§ 172 Trestného zákona) v podobe slovných spojení „v malom množstve“, „vo veľkom množstve“, „v značnom množstve“, „vo veľkom množstve“ a „v mimoriadne veľkom množstve“, ktoré tvoria odlišujúce znaky základnej skutkovej podstaty a ostatných kvalifikovaných skutkových podstát. Uvedeným kategóriám by v záujme odstránenia neprehľadnosti a nedostatočnej adresnosti[4] doterajšej právnej úpravy mali zodpovedať aj jednotlivé trestné sadzby ustanovené za ten ktorý skutok. Navrhovaná právna úprava tak umožňuje spravodlivejšie a primeranejšie potrestanie páchateľa v závislosti od konkrétneho množstva OLPL, ktoré prechováva, resp. pestuje či obchoduje s ním.

Najvýznamnejšou zmenou, na ktorú bola aj v rámci predstavenia návrhu novej drogovej legislatívy kladená zvýšená pozornosť, je zapojenie dvoch sankčných systémov súčasne pri postihovaní tohto druhu protiprávnej činnosti. Uvedené sa bude vzťahovať na neoprávnené prechovávanie OLPL najviac v nepatrnom množstve. Prvýkrát je tak pri postihovaní tejto protiprávnej činnosti viditeľný istý prvok dekriminalizácie, pričom jedným z hlavných východiskových postulátov pre prípravu novej koncepcie právnej úpravy v oblasti drogovej problematiky bola skutočnosť, že „súčasný systém vedie ku kriminalizácii užívateľov drog, ... , pričom sa zameriava najmä na následok vo forme udelenia trestnej sankcie, ktorá vedie k ich ďalšej stigmatizácii a zhoršeniu ich spoločenského postavenia, ...“[5]

Za týmto účelom by tak nová právna úprava túto najmenej závažnú protiprávnu činnosť v drogovej oblasti mala riešiť prostriedkami tzv. správneho trestania[6] (prostredníctvom zákona o priestupkoch) a až následne pristupovať k využitiu prostriedkov trestného práva. Vzájomný vzťah oboch predpisov je teda vyriešený tak, že prioritu pri postihovaní prechovávania OLPL najviac v nepatrnom množstve bude mať zákon o priestupkoch. Zároveň však je potrebné uviesť, že nová právna úprava zavádza tzv. priestupkovú recidívu zakladajúcu trestnosť takejto držby[7], čo znamená, že ak páchateľ už bol v predchádzajúcich 12 mesiacoch za prechovávanie OLPL najviac v nepatrnom množstve postihnutý, v takom prípade sa bude automaticky postupovať prostriedkami trestného práva (§ 171 ods. 1 Trestného zákona).

Za účelom naplnenia účelu tejto navrhovanej právnej úpravy sa preto do zákona o priestupkoch vkladá nový druh priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami v podobe § 30 ods. 1 písm. i) zákona o priestupkoch v znení: „i) neoprávnene prechováva omamnú látku alebo psychotropnú látku najviac v nepatrnom množstve podľa osobitného predpisu“, za ktorý bude môcť okresný úrad v sídle kraja uložiť páchateľovi pokutu do výšky 165 eur. V zmysle subsidiárneho využitia Trestného zákona sa preto navrhuje skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona zakotviť v znení: „Kto neoprávnene po akúkoľvek dobu prechováva omamnú látku alebo psychotropnú látku najviac v nepatrnom množstve, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“

Vo vzťahu k navrhovanému ustanoveniu § 171 ods. 1 Trestného zákona sa však chcem vyjadriť k, podľa môjho názoru, nie celkom vhodnému riešeniu tohto ustanovenia. Domnievam sa, že započatá snaha o dekriminalizáciu prechovávania OLPL nie je týmto návrhom uskutočnená v dostatočnej miere. Je to najmä z dôvodu nedostatkov, na ktoré sa poukazovalo práve v rámci doterajšej právnej úpravy. Mám na mysli najmä skutočnosť, že rozhodovacia činnosť vybraných súdov[8] sa doteraz napr. v prípade marihuany prikláňala k záveru, že trestnosť činu možno zakladať až pri množstve omamnej látky zodpovedajúcej 500 mg (0,5 g), a že množstvá nedosahujúce túto hmotnosť by sa mali považovať za „zbytkové množstvá drogy (či stopové množstvá drogy), ktoré nie sú predmetom trestnoprávneho postihu.“[9] Hoci treba uznať, že v prípade prvotného protiprávneho konania tohto druhu budú podľa tohto návrhu uprednostnené prostriedky správneho trestania, pri jeho prípadnom opakovaní sa však možný trestnoprávny postih môže v niektorých prípadoch  javiť ako neprimeraný. Pre znázornenie poukážem na príklad, kedy by páchateľ bol prvýkrát priestupkovo stíhaný za neoprávnené prechovávanie marihuany v množstve 0,2 g a došlo by k tomu, že by za prechovávanie rovnakého množstva bol pristihnutý po druhýkrát, za čo by mu už hrozil trestnoprávny postih. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou, kedy by mu za prechovávanie tohto množstva aj v súhrne v prípade vybraných súdov nehrozil žiaden postih, je preto navrhovaná právna úprava v niektorých prípadoch prísnejšia. Preto sa úplne nedá súhlasiť s konštatovaním, že „návrh dôsledne aplikuje princíp ultima ratio trestného práva, v zmysle ktorého má zákonodarca povinnosť dať prednosť prijatiu netrestných opatrení právnej aj neprávnej povahy pred kriminalizáciou prostriedkami trestného práva.“[10]

Návrhy do pripomienkového konania

V záujme odstránenia uvedených nedostatkov by som preto navrhoval nasledovné riešenia. V prvom rade by podľa môjho názoru bolo vhodné v prípade nepatrného množstva OLPL zaviesť v novom zákone o drogách pri látkach, u ktorých je to možné, spodnú hranicu nepatrného množstva, počnúc ktorou by sa konanie páchateľa považovalo za protiprávne. Ako alternatívnu možnosť by som navrhoval pristúpiť k dôslednejšej dekriminalizácii prechovávania OLPL, ktorá by sa prejavila v tom, že navrhované znenie § 171 ods. 1 Trestného zákona by bolo z Trestného zákona vyňaté a každé prechovávanie OLPL najviac v nepatrnom množstve by bolo posudzované formou priestupkového zákona (výlučne prostriedkami správneho trestania). Len v tomto prípade tak bude možné podľa môjho názoru v plnej miere hovoriť o potláčaní kriminalizácie konania páchateľov, ako aj o dôslednej aplikácii princípu ultima ratio.

Na druhej strane si však uvedomujem aktuálne hranice politickej prijateľnosti navrhovaného riešenia, čo bol zrejme jeden z dôvodov, pre ktorý sa nepristúpilo k odvážnejšiemu riešeniu uvedenej problematiky. Bude preto na vôli zástupcov v našom zákonodarnom zbore, či navrhovaná úprava dostane svoje vyjadrenie aj v podobe konkrétneho zákona. 

Záver

V konečnom dôsledku je teda potrebné uvítať navrhovanú iniciatívu, ktorá po prvýkrát prináša v konkrétnej podobe predstavu o tom, ako by sa vývoj drogovej kriminality a jej postihovania mal v nasledujúcom období uberať. Predstavuje zároveň snahu o racionálnejšie stanovenie pravidiel postihovania konania páchateľa na tomto poli trestnej činnosti, a to najmä prostredníctvom navrhovanej priestupkovej recidívy, ktorá má byť vyjadrením čiastkovej dekriminalizácie drogovej trestnej činnosti.

Napriek uvedenému som v predkladanom článku poukázal na možné prípady, pri ktorých sa nová právna úprava bude vo výsledku prísnejšia a zároveň som sa pokúsil predstaviť možné návrhy do pripomienkového konania, ktoré by predstavovali pokus o dôslednejšiu dekriminalizáciu prechovávania OLPL a naplnenie princípu ultima ratio v širšom rozsahu. 


Autor: Bc. Patrik Jokeľ (študent magisterského študijného programu, Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave)


Zoznam použitej literatúry

Knižné publikácie:

  • ČENTÉŠ, J.: Hmotnoprávne aspekty trestnej činnosti páchanej v súvislosti s nealkoholovou toxikomániou v Slovenskej republike. Bratislava: Ševt, 2007. 212 s. ISBN 978-80-88707-94-3

Súdne rozhodnutia:

  • Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/104/2016
  • Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/11/2014

Právne predpisy:

  • Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
  • Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
  • Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

Iné:

  • Návrh zákona, ktorým sa ustanovujú definície a množstvá omamných látok a psychotropných látok a rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zákon o drogách)
  • Dôvodová správa k zákonu o drogách
  • JOKEĽ, P.: Posudzovanie minimálneho množstva drog. Študentská vedecká odborná činnosť 2017. Bratislava: PraF UK, 2017. 20 s. 

Internetové zdroje

  • https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2256
  • https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/730


[1] K vývoju právnej úpravy tejto oblasti bližšie pozri: ČENTÉŠ, J.: Hmotnoprávne aspekty trestnej činnosti páchanej v súvislosti s nealkoholovou toxikomániou v Slovenskej republike. Bratislava: Ševt, 2007. s. 43 - 77

[2] JOKEĽ, P.: Posudzovanie minimálneho množstva drog. Študentská vedecká odborná činnosť 2017. Bratislava: PraF UK, 2017. 20 s.

[3] Znenie predkladaného návrhu zákona je dostupné na: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/730

[4] Bližšie pozri: Dôvodová správa k zákonu o drogách. Osobitná časť. s. 12

[5] Dôvodová správa k zákonu o drogách. Všeobecná časť. s. 3

[6] Legálnu definíciu pojmu správne trestanie zakotvil zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý pod týmto pojmom v § 194 rozumie „rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“

[7] Dôvodová správa k zákonu o drogách. Všeobecná časť. s. 2

[8] Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/104/2016.

[9] Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/11/2014.

[10] Pozri oznam na webovom sídle MS SR pod názvom „Súčasná drogová legislatíva neplní svoj účel.“ Dostupné na: https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2256