ISSN 2454-0846

Na úvod

           V prvej časti príspevku sme si položili otázku, či je z hľadiska princípu proporcionality práv veriteľov a dlžníkov platná právna úprava oddlženia fyzických osôb nastavená tak, že tento princíp v plnom rozsahu rešpektuje. Na základe analýzy postavenia veriteľov a kategorizácii obmedzení práv veriteľov v platnej právnej úprave oddlženia a skutočností uvedených v prvej časti príspevku sme súčasne prišli k záveru, že platná právna úprava oddlženia je výrazne prodlžnícky orientovanou právnou úpravou s výrazným oslabením práv veriteľov (medzi inými oslabenie i samotného práva vlastniť majetok priznané nielen Ústavou Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., Listinou základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. a viacerými multilaterálnymi i plurilaterálnymi zmluvami vrátane Rímskeho Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd z roku 1950 či Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966), a teda narúša princíp proporcionality medzi právami dlžníka a veriteľa.

         V tejto časti príspevku sa bližšie zameriame na značne limitované prostriedky obrany veriteľov v rámci platnej právnej úpravy oddlženia v SR, priblížime modely oddlženia z hľadiska princípu proporcionality práv veriteľov a dlžníkov v štátoch EÚ, porovnáme platnú právnu úpravu oddlženia v SR a ČR z hľadiska postavenia a prvkov ochrany veriteľov a pokúsime sa v kontexte princípu proporcionality medzi právami veriteľa a dlžníka načrtnúť ideálny a spravodlivý model oddlženia.

Na úvod

Neschopnosť platiť svoje záväzky a dlhy predstavuje reakciu slovenského obyvateľstva v súvislosti s rozmachom nového spôsobu života obyvateľov ,,na dlh“, ktorý je spôsobený rozvojom nových bankových a finančných produktov. Posledné obdobie sa vyznačuje nadmerným rastom úverov poskytovaných domácnostiam, čo spôsobuje výrazný rast zadlženosti domácností. Zo štatistických údajov NBS vyplýva, že zadlženosť slovenských domácností je na najvyššej úrovni v regióne strednej a východnej Európy (a to aj vrátane okolitých krajín – Česko, Poľsko aj Maďarsko), keď predstavuje k marcu 2018 zadlženie slovenských domácností na úrovni 39,3 % HDP.[1] Určitá miera zadlženosti fyzických osôb (ďalej len ,,FO“) je v súčasnosti chápaná ako súčasť moderného spôsobu života, avšak problém nastáva v prípade, ak sa FO dostanú do situácie, kedy nahromadené dlhy nie sú schopné splácať.

V súvislosti s prílišným zadlžením obyvateľstva v záujme poskytnúť pomoc občanom v dlhovej pasci bola prijatá nová právna úprava oddlženia prostredníctvom novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 377/2016 Z. z. zavedená s cieľom zakotviť účinný inštitút oddlženia tak, aby sa zvýšila jeho reálna využiteľnosť.

Nakoľko proces oddlženia vedie k tomu, že dlžníkovi sú za určitých podmienok „odpustené“ jeho dlhy, čím dochádza k prelomeniu zásady pacta sunt servanda a ku zrušeniu jeho zmluvných povinností voči veriteľom i proti ich vôli, mala by byť právna úprava mechanizmu oddlženia nepochybne založená na korelácii medzi kľúčovými súkromnoprávnymi zásadami (pacta sunt servanda), základnými princípmi (napr. princíp právnej istoty, princíp právneho štátu, princíp ochrany legálne nadobudnutých práv) a právami veriteľa (právo vlastniť majetok) na jednej strane a snahou umožniť predlženému dlžníkovi „začať znovu od začiatku“ na strane druhej. Koniec koncov túto skutočnosť konštatoval aj Ústavný súd nálezom III. ÚS 570/2016, keď v súvislosti so samotným účelom oddlženia vyslovil: ,,Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov. Ak sa tejto svojej povinnosti konajúci súd nezhostí rešpektujúc požiadavku spravodlivosti vo vzťahoch dlžníka a veriteľov, potom buď poškodí dlžníka tým, že mu oddlženie nepovolí, prípadne mu na účel skúšobného obdobia uloží neprimerané záťaže, alebo poškodí veriteľov tým, že vytvorí predpoklady na nevymáhateľnosť ich riadne prihlásených a zistených pohľadávok, a to bez relevantných dôvodov.“ [2]

V tejto časti príspevku sa budeme venovať vývoju postavenia veriteľov v rámci oddlženia a kategorizácii obmedzení práv veriteľov v platnej právnej úprave oddlženia v kontexte princípu proporcionality práv veriteľov a dlžníkov a pokúsime sa zodpovedať nasledovnú otázku: Je z hľadiska princípu proporcionality práv veriteľov a dlžníkov platná právna úprava oddlženia fyzických osôb nastavená tak, že tento princíp v plnom rozsahu rešpektuje?

The English and Welsh legal system still maintains a division between solicitors and barristers who form the largest part of the legal profession in this jurisdiction. Different skills are required for each of them and each has its own path into practice. The submitted article analyses the nature of these two most common legal professions and expands primarily on the scope of their work, qualification requirements and complicated training routes to become fully-qualified solicitors and barristers. Furthermore, it deals with career options pursued by these legal practitioners once they successfully complete their training.

Ak si budete chcieť založiť firmu, vo väčšine prípadov bude vašou najlepšou voľbou spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len s.r.o.). Tento  článok vás prevedie podrobným návodom, ako na to. 

Autorka sa v príspevku venuje regulačnej činnosti Českej národnej banky. Zaoberá sa otázkou potreby regulácie ako takej. Bližšie sa venuje pozitívnym a negatívnym stránkam regulácie. Zároveň vo všeobecnej rovine rozoberá problematiku dohľadu nad činnosťou subjektov finančného trhu. Zaoberá sa postavením Českej národnej banky v oblasti dohľadu ako aj jej činnosťami v rámci výkonu dohľadu.

Článok sa zameriava na identifikáciu a vymedzenie základných princípov, ktoré sa aplikujú v rámci vzťahu Občianskeho a Obchodného zákonníka. Osobitný zreteľ autor článku venuje definovaniu základných podmienok pre správne určenie právneho režimu záväzkového vzťahu, ktorý je komplexne upravený v oboch základných súkromnoprávnych predpisoch.